9 faktov o spánku, o ktorých ste ani netušili

Patrí medzi činnosti, ktoré sa vykonávajú prirodzene každý deň a bližšie sa nad ňou len málokto zamýšľa. Áno, máme na mysli spánok. Je to snáď tá najprirodzenejšia vec na svete a každý ho bez ohľadu na vek potrebujeme – deti i dospelí.

O spánku sa už toho popísalo veľa, aj na našom blogu si môžete prečítať o režime spánku a jeho poruchách. Ľudia sa už v minulosti snažili spánok i snívanie s ním spojené vysvetliť cez mytológiu. Dnes sa ich snaží vysvetliť predovšetkým veda. Avšak aj veda občas tápa pri vysvetľovaní tejto témy, ale predsa len niečo zistila a dokáže vysvetliť mnohé. Niekoľko zaujímavostí a faktov o spánku vám práve priblížime. O niektorých ste možno ani netušili, alebo áno?

1. Myoklonické zášklby pri zaspávaní nie sú nezvyčajné

Určite to zažil nejeden z vás. Večer ste si ľahli spať a keď ste už konečne začali zaspávať, náhle sa vaše telo trhlo, akoby ste dostali elektrický šok. Mnohí si z toho zapamätali to, že padali dole zo schodov alebo do priepasti. Je to veľmi nepríjemné, ale tento fenomén nie je nič nezvyčajné. Zažil to už snáď každý. Pri zaspávaní sa frekvencia dýchania rýchlo zníži, pulz sa spomalí a všetky svaly sú uvoľnené. Mozog to zaznamená a vysvetľuje si to ako predzvesť blížiacej sa smrti, a tak uštedrí telu šok, aby vás zachránil.

2. Námesačnosť nie je nebezpečná choroba

Stretli ste sa už niekedy s námesačným človekom? Možno ste si doteraz mysleli, že je to psychicky chorý človek. Odborníci sa však domnievajú, že námesačný stav vyvoláva prudký  prechod z fázy dlhšieho hlbokého spánku do toho ľahšieho. Nie je to nebezpečné ochorenie, ale je nebezpečná z hľadiska možného úrazu v stave námesačnosti.

Predpokladá sa, že v prípade námesačnosti ide o poruchu riadenia spánku a bdenia. Kým jeden systém spí, iný bdie. Väčšinou postihuje deti a netreba sa ľakať, treba len zabezpečiť, aby postihnutý počas svojich potuliek nevyšiel na ulicu alebo nevypadol z okna. Postihnutý nemusí okamžite začať chodiť po dome, môže len začať vykonávať určitú činnosť v izbe a na druhý deň si nemusí nič pamätať.

 3. Častejšie sa snívajú desivejšie sny

Je to paradox, ale pred spaním si všetci prajú sladké sny. Lenže sny, ktoré sa častejšie snívajú sú väčšinou nepríjemné a so sladkým nemajú nič spoločné. Niektoré výskumy prišli na to, že u ľudí sa desivé sny objavujú oveľa viac ako tie pozitívne. Vedci to odôvodňujú ostražitosťou a sny nás podľa nich mali pripraviť na prežitie i prípadné hrozby v reálnom živote. Zlé sny majú čo to dočinenia aj s ponocovaním. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí chodia často neskoro spávať, majú zlé sny častejšie ako tí, ktorí chodia spávať zavčasu.

4. Dnešný svet ohrozuje chorobná spavosť

Vedeli ste, že tak ako existuje chorobná nespavosť, takzvaná insomnia, existuje aj chorobná spavosť – narkolepsia? Prejavuje sa záchvatmi krátkeho spánku počas dňa. Postihnutého prepadne spánok hocikedy a nepreberie ho ani zemetrasenie. Ľudia s narkolepsiou majú ťažkosti zostať bdelí po dlhšiu dobu, čo im spôsobuje vážne narušenie života. Obmedzuje ich pracovnú výkonnosť, využitie voľného času aj partnerské vzťahy. A čo je najhoršie, toto ochorenie má na svedomí množstvo rôznych dopravných nehôd aj úrazov. Spánok totiž prichádza náhle a bez varovania.

5. Dlhý spánok zvyšuje riziko mŕtvice

Ľudia, ktorí spia viac ako 8 hodín denne, majú vyššie riziko cievnej mozgovej príhody v porovnaní s ľuďmi, ktorí spia 6 až 8 hodín. Vedci na to prišli pri sledovaní 10 000 ľudí vo veku od 42 do 81 rokov. Zistili, že dlhší spánok môže byť užitočným ukazovateľom zvýšeného rizika cievnej mozgovej príhody u starších ľudí. Ak si však pospíte z času na čas cez víkend dlhšie, tak sa nemusíte obávať. Ale ak sa to stane pravidelným zvykom, môže to byť mimo vašu kontrolu.

6. Počas spánku ste paralyzovaní

Mnohí ste určite zažili, že počas sna vás niekto naháňa a vy bežíte, preskakujete ploty a rôzne prekážky. No telo sa v posteli ani nehne. Ako je to vôbec možné, čo drží svalstvo, že odpočíva aj počas takéhoto sna? Počas REM spánku, ktorý je známy ako spánok rýchleho pohybu očí, telo paralyzuje mechanizmus dvoma mocnými chemickými systémami v mozgu. V rámci nich sa špecifické neuróny podpisujú pod akúsi spánkovú obrnu.

7. Svoje sny zabúdame

Ak niekto tvrdí, že sa mu nič nesníva, nie je to pravda. Sníva sa mu každú noc. Problém je v tom, že ľudia majú rozdielnu schopnosť zapamätať si sny a preto mnoho z nich tvrdí, že sa im vôbec nič nesníva. Určite sa aj vám stalo, že ste sa prebudili so strachom, no netušili ste, čo sa vám snívalo. Je to preto, že sen si pamätáme zvyčajne len do 5 minút od jeho ukončenia. Do 10 minút zabúdame približne 90 % sna a potom si už nepamätáme z neho takmer nič. Sny si pamätáme aj vtedy, keď sa prebudíme v REM fáze.

8. Človek nevydrží dlho bez spánku

Nedostatok spánku sa podpisuje pod rôzne tragédie. Čím kvalitnejší spánok, tým lepší výkon človek podáva. Človek vydrží bez spánku v ojedinelých prípadoch päť dní, ale v tomto stave je už maximálne vyčerpaný a máva často halucinácie. Dva dni bez spánku a bez následkov vydržia napríklad špeciálne trénovaní vojaci, a to pomocou okuliarov, ktoré simulujú slnečné svetlo.

9. Počas spánku vzniklo množstvo skvelých nápadov

Možno ste o tom nevedeli, ale tvorivý mozog nedokáže pri spánku odpočívať. A možno práve naopak, v spánku vás napadlo niečo, čím ste vylepšili svoju prácu. Ak vám niečo behá hlavou počas dňa, mozog s tým pracuje aj počas spánku. Práve v čase spánku vzniklo množstvo zaujímavých vynálezov a nápadov. Napríklad na myšlienku Googlu prišiel Larry Page počas spánku, vďaka tomu, že si tento sen ráno pamätal. Aj periodickú sústavu prvkov údajne vymyslel ruský fyzik Mendelejev počas spánku, ba dokonca i James Watson prišiel na štruktúru DNA v rámci nočného spánku a takto by sme mohli pokračovať ďalej.