Ako naučiť dieťa spať samo?

Je samozrejmosťou mnohých slovenských rodín, že v prvých mesiacoch života dieťaťa ho majú rodičia vo vlastnej spálni. Je to veľmi praktické, hlavne v období dojčenia a vtedy, keď je potrebné niekoľkokrát za noc vstať k maličkému dieťaťu, kým získa správne spánkové návyky. Skôr či neskôr však nadíde čas, aby dieťa spalo samo vo vlastnej izbe. Docieliť to, je niekedy veľmi ťažké.

Spánok v jednej posteli

Niektorí rodičia si neuvedomujú, že zlé návyky, ktoré podporujú u dieťaťa, môžu viesť k problémom so spánkom. Medzi takéto zlé návyky patrí spoločné spanie v jednej posteli, keď dieťa spí medzi rodičmi. Pokiaľ sa to týka maličkého bábätka, je to v poriadku. Veď prebúdzať sa po boku malého voňavého uzlíčka, je snáď tým najkrajším, čo rodičia môžu spoločne s dieťaťom zažiť.

Spoločné rodinné lôžko začne byť neskoršie pre rodičov aj ich dieťa pomerne obmedzujúce. Chtiac-nechtiac spoločné spanie začleňuje dieťa do harmonogramu spánku či bdenia dospelých. Navzájom sa pri spánku môžu budiť a aj rodičia sa dostatočne nevyspia, pretože budú podvedome brať do úvahy, že je s nimi v posteli dieťa.

Ak idú rodičia spať neskôr a vstávajú zavčasu, obmedzujú dostatočný spánok dieťaťa, ktorý pre svoj vývin tak veľmi potrebuje. Batoľa, ktoré v noci nedostatočne spí, kompenzuje stratu spánku tým, že bude zaspávať či už pri jedle alebo počas hry.

Dieťa počas svojho vývinu potrebuje matrac, ktorý podporí prirodzený rast jeho chrbtice, preto ak dieťa spí dlho v rodičovskej posteli, môže byť preňho matrac rodičov nevhodný.

Náš tip: Viac o zdravom spánku dieťaťa si môžete prečítať v našom článku.

Samostatná izba prakticky od narodenia

Zvykom v mnohých krajinách je oddelenie miesta na spánok rodičov od toho detského. Napríklad, takí Francúzi dávajú novorodencov do vlastnej izby už od šestonedelia. Tým im odpadá neskoršie premiestňovanie dieťaťa do jeho vlastnej detskej izby, čo môže byť pre niektoré deti stresujúce. Keď sa na to pozrieme z druhej strany, pre rodičov býva potom komplikovanejšia starostlivosť v období dojčenia alebo počas choroby dieťaťa. Pokiaľ sa rozhodnete pre samostatnú detskú izbu prakticky už od narodenia dieťaťa, potom ju umiestnite bezprostredne pri spálni rodičov.

Prečo deti nechcú spať samy?

Tento problém s deťmi má veľa rodičov a je to nezávislé na tom, koľko rokov majú. Ako rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, a tak si často môžu bez prítomnosti rodičov predstavovať nebezpečenstvo. Problém vzniká častokrát tým, že dieťa videlo strašidelný film, zlé správy, či mohlo počuť niečo preň nevhodné, o čom rodičia ani nemusia vedieť.

Jednou z najťažších vecí rodičovstva je uvedomenie si, že spôsob fungovania mozgu dospelých je úplne iný ako u mozgu dieťaťa. Mozog dospelých je poháňaný logikou, kým mozog detí ovládajú emócie. Toto by sme si mali uvedomiť ešte predtým, ako sa rozhodneme dieťa separovať do samostatnej detskej izby.

Kedy dieťa naučiť spať samo

Kedy je ten správny čas? Pokiaľ dieťa dáte do samostatnej izby príliš skoro, môže z neho vyrásť ustrašené, neisté dieťa. No ak s tým budete dlho otáľať, môže byť už pomerne neskoro a bude to veľmi ťažké a namáhavé pre obidve strany. Je to hlavne o rodičovskej intuícii, ktorá vycíti ten pravý okamih.

Medzi 1,5 – 3 rokmi dochádza k prirodzenej potrebe nezávislosti dieťaťa od matky. Dieťa chce robiť všetko samé, a možno vtedy je ten správny okamih na jeho separovanie do vlastnej izby. Avšak každý rodič najlepšie spozná, kedy je dieťa na tento krok psychicky pripravené. Nemalo by to byť v čase iných, pre dieťa náročných zmien, napríklad pri narodení malého súrodenca, pri nástupe do škôlky. Alebo pokiaľ mu idú zúbky, či je práve choré. Stresujúci zážitok z nového prostredia by sa mohol znásobiť a vyvolať traumu.

Ako na to?

Správnou motiváciou a argumentáciou sa dajú robiť divy. Pútavá detská izba, v ktorej sa dieťa pravidelne hráva, na začiatok určite pomôže. Vysvetlite dieťaťu, aké to má výhody, keď má svoje vlastné kráľovstvo. Povzbudzujte ho tým, aké je veľké a samostatné, keď už má svoju vlastnú izbu. Taktiež je potrebné dieťa ubezpečiť, že nech by sa dialo čokoľvek, môže kedykoľvek za vami prísť, no po utíšení je potrebné ho opäť odprevadiť do vlastnej izby.

Pokiaľ dieťa chcete od seba separovať, nemalo by sa pri tom cítiť odstrčené. Dajte mu prechodné obdobie, počas ktorého ho budete dávať spať do detskej izby len na poobedný spánok. Pri zobudení nebude také preľaknuté, že spí samo v detskej izbe, keď je tam denné svetlo.

Na začiatku si k nemu na chvíľu ľahnite a ubezpečte ho, že všetko je v poriadku. Urobte zo zaspávania rituál. Dajte dieťaťu obľúbenú hračku, s ktorou rado zaspáva, prečítajte mu rozprávku a hladkajte ho po chrbátiku. Pri vašom odchode z izby by dieťa ešte nemalo spať, aby si zvyklo, že ide o samozrejmosť. Ak bude po vašom odchode plakať, utíšte ho a vysvetlite mu, že ste len vedľa v izbe a nechajte dvere pootvorené. Pokiaľ je dieťa naučené spať cez deň vo svojej izbe, už je to len krôčik od toho, aby spávalo vo svojej izbe samo aj v noci.

Pravidlá a rutina

Rodičia by nemali podceňovať rutinu, pretože pravidelnosť je pre každé dieťa upokojujúca. Pokiaľ je to možné, dieťa by malo chodiť spávať v rovnakú hodinu. Aktivity pred spánkom by mali byť relaxujúce, snažte sa vyhnúť konfliktom či nervozite.

Pokiaľ sa rozhodnete, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samo, už by ste nemali robiť krok späť a pri prvom neúspechu brať dieťa naspäť do svojej postele. Dieťa si tým uvedomí, že niečo nie je v poriadku a bude mať strach. Taktiež dieťa vytuší, aké emócie majú rodičia, preto ak máte z toho obavy, bude ich pociťovať aj dieťa. Pokiaľ sa dieťa v noci zobudí a pricupitá k vám do postele, vráťte sa s ním naspäť do jeho izbičky. Utíšte ho a pohlaďte, aby získalo pocit bezpečia.

Veríme, že tento dôležitý krok v živote dieťaťa zvládnete a že povedie k spokojnosti nielen vás rodičov, ale aj vaše dieťa.