Majú sny hlbší význam? Najznámejšie teórie odhaľujú, čo znamená nočné snívanie
Existuje množstvo snárov, ktoré podrobne vysvetľujú, čo znamenajú jednotlivé sny. Podľa nich ide o akési symboly, ktoré nám odhaľujú, čo nás v budúcnosti postretne. Avšak to, čo sa nám prisní, v skutočnosti odráža naše spomienky, obavy alebo túžby. Prečítajte si, čo si o tom myslia odborníci.
Čo sú vlastne sny a prečo snívame?
Sny predstavujú mentálne predstavy, vznikajúce prakticky v ktorejkoľvek fáze spánku. Platí však, že najživšie sny sa zvyčajne objavujú vo fáze spánku, ktorá je charakterizovaná rýchlymi pohybmi očí, teda tzv. REM (Rapid Eye Movement) fáza. V tejto fáze je mozog vysoko aktívny, srdcová frekvencia sa zvyšuje, oči za viečkami sa rýchlo pohybujú a telo dočasne stráca svalové napätie.
Teórií o tom, prečo snívame, nie je málo. Napríklad počas REM spánku dochádza k podobnej aktivite mozgu, aká sa vyskytuje pri spracovaní spomienok, ktorú zažívame, keď sme bdelí. V strese sa nám zase často snívajú nočné mory alebo sny o tom, že nás niekto prenasleduje. V tomto prípade nám sny môžu pomôcť spracovať a zvládnuť nahromadené emócie.
Sny veľa prezrádzajú o našom podvedomí
Hoci neexistuje jednoznačný konsenzus o účele snívania, teórií je naozaj veľa. Psychológia snov a spánku je totiž témou, o ktorej sa diskutuje už celé stáročia. Napríklad Carl Jung, zakladateľ analytickej psychológie, bol jedným z prvých, kto analyzoval sny. Vytvoril tzv. „symbolickú metódu“, v ktorej tvrdí, že všetky sny obsahujú skryté významy a symboly, poukazujúce na hlbšie psychologické procesy prebiehajúce v našom podvedomí.
Podľa nej sen reprezentuje tie stránky osobnosti, ktoré sa z rôznych dôvodov nemôžu prejaviť vo vedomom živote. Ak si teda nedovolíme vyjadriť hnev, bude sa nám snívať o hneve alebo sa v sne prejavíme agresívnym spôsobom. Sny teda kompenzujú vedomý postoj, a preto sa táto teória nazýva aj „teória kompenzácie“. Podľa inej teórie nám zase sny pomáhajú pri riešení problémov, upevňovaní pamäťových stôp a pri regulácii emócií.
Teória aktivačnej syntézy nepripisuje snom hlbší význam
Teória aktivačnej syntézy snov, ktorú po prvýkrát vypracoval J. Allan Hobson, naznačuje, že sny v skutočnosti nič neznamenajú a preto je aj akýkoľvek výklad snov nezmyselný. Sny sú len výsledkom elektrických mozgových impulzov v oblasti limbického systému, ktoré sú zložené z náhodných myšlienok, emócií a obrazov zo spomienok. Mozog následne spája, teda syntetizuje túto náhodnú aktivitu, čo má za následok vznik snov.
Evolučná teória simulácie hrozby vysvetľuje sny o útekoch a pádoch
Všetci poznáme sny o prenasledovaní, útekoch či nebezpečných pádoch. To, prečo sa nám snívajú, objasňuje teória simulácie hrozby od fínskeho kognitívneho neurológa Anttiho Revonsua. Podľa Revonsua sú sny akýmsi nácvikom obranných mechanizmov, ktorý nášmu mozgu umožňuje počas spánku simulovať situácie typu bojuj alebo uteč. Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že nebezpečné situácie, topenie, pád, prenasledovanie a meškanie skutočne patria medzi časté témy snov.
Sny ako dôsledok prežitých emócií
Podľa teórie Ernesta Hartmanna, profesora psychiatrie na Tufts University School of Medicine, sú sny spôsobom, ako spracovať emócie. To znamená, že sny nie sú náhodným vystreľovaním neurónov, ale sú formované emóciami. Ak sa človek napríklad niekedy ocitol v život ohrozujúcej situácii, odkiaľ ho v poslednej chvíli niekto zachránil, často sa mu sníva, že opäť upadol do podobného nebezpečenstva.
Jednodňová terapia prostredníctvom snov
Podľa Matthewa Walkera, profesora v odbore neurovied a psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley a autora knihy Prečo spíme, je snívanie „emocionálnou rekonvalescenciou" alebo tzv. „nočnou terapiou“.
Snívanie nielenže zohráva úlohu pri zvyšovaní kreativity, ale tiež súvisí s lepším riešením problémov a umožňuje efektívnejšie spracovávať nepríjemné udalosti.
Sny nám pomáhajú „upratať si v hlave“
Podľa najnovších výskumov sa ukazuje, že sny naozaj slúžia predovšetkým na spracovanie emócií a emočných podnetov z obdobia bdelosti. Práve preto je v sne dominantnou emócia, ktorá nebola dostatočne spracovaná v bdelom živote. Sny nám teda pomáhajú lepšie zvládať životné situácie a regulovať ich prežívanie, pričom tiež zlepšujú emočnú pamäť.