Poznáte najčastejšie mýty o detskom spánku?

Spánok je pre deti veľmi dôležitý, o tom niet pochýb. Na zlepšenie spánku svojich ratolestí alebo pokiaľ spanie u detí nefunguje tak ako by malo, mnohí rodičia hľadajú informácie a rady na internete. Pritom sa zbytočne stresujú, aj keď ide často o mýty. Pokúsime sa vám priblížiť tie najčastejšie mýty o detskom spánku.

Mýtus 1: Dieťa by malo spať xx hodín denne

Koľko by malo dieťa spať, je individuálnou záležitosťou každého dieťaťa. Existujú odporúčacie tabuľky, ktoré by mali rodičom pomôcť sa zorientovať, koľko približne a v akom veku je optimálna dĺžka spánku. Držať sa však striktne nejakých tabuliek nie je vhodné. Spánok u detí je veľmi individuálny a tak by ho aj rodičia mali brať. Niektorý novorodenec prespí aj 20 hodín denne, no niektorému pokojne postačí 16 hodín.

Viac ako dĺžka je dôležitá kvalita spánku. Rodičia by mali v prvom rade riešiť to, čo všetko môže spánok dieťaťa ovplyvňovať, od pohody mamičky, cez povahu dieťatka, až po prostredie v rodine. Mrzuté bábätko je vhodné ukladať spať čo najčastejšie. Pokiaľ dieťa  prejavuje známky únavy, akými sú zívanie, mrzutosť či šúchanie očí, je potrebné dieťa uložiť ihneď spať a neriadiť sa počtom hodín.

Mýtus 2: Dieťa vie samé, kedy chce spať a nepotrebuje pravidelný spánkový režim

Stávajú sa prípady, že dieťa zaspí vo chvíli, keď sme to nečakali, ale mnohokrát sa stane, že je veľmi unavené a napriek tomu nemôže zaspať. Súvisí to napríklad so stresom, či s rôznymi podnetmi, ktoré ho rozptyľujú. Aj keď je dieťa očividne unavené, jeho telo nedokáže spomaliť a zaspať.

Veľmi dôležitá je pomoc matky, ktorá vie rozoznať už prvé príznaky únavy a vtedy ho ukladá na spánok. Navodí dieťaťu pocit uspokojenia, aby dokázalo spomaliť a spracovať všetky zážitky z celého dňa.

Tvrdenie, že dieťa nepotrebuje pravidelný spánkový režim, je veľmi mylné. Samozrejme, že je dôležitý a práve rodičia by mu mali pomáhať si naň zvyknúť. Približne v rovnaký čas by mali deti ísť spinkať predpoludním, popoludní i večer. Už v detstve si dieťa buduje pravidelné spacie návyky, ktoré si prinesie so sebou až do dospelosti. Avšak nie je veľmi vhodné striktne držať sa času presne na minútu. Veď aj dieťa sa každé ráno nebudí presne v rovnakú hodinu.

Mýtus 3: Dieťa bude lepšie spať po výdatnejšom jedle

Rodičia si mylne myslia, že pokiaľ dieťatko večer nakŕmia hustou kašou, nebude sa v noci hladné dožadovať mlieka a prespí celú noc. Avšak nie je to pravda. Malé deti nemajú dostatočne vyvinuté trávenie, ktoré by im umožnilo správne stráviť tuhú stravu. Prekŕmenie dieťaťa na noc môže dokonca spánok ešte zhoršiť.

Nočné dojčenie vo veku 3 – 6 mesiacov je nevyhnutné aj na to, aby si mamičky udržali dostatočnú produkciu mlieka. Po tomto veku už veľa detí noc prespí nezávisle od toho, či sa večer najedli hustej kaše alebo nie. No sú prípady detí, ktoré sa dožadujú svojho mliečka aj v neskoršom veku. Vtedy však ide skôr o citovú potrebu dieťaťa ako výživovú a žiadna kaša to nevyrieši.

Mýtus 4: Dieťa treba nechať vyplakať a potom ľahšie zaspí

Pokiaľ má dieťa problémy so zaspávaním, mnohé odporúčania a rady poukazujú na metódu vyplakania. Podľa nej je potrebné nechať dieťa samotné v postieľke vyplakať, na čo čoskoro zaspí. Ide o veľmi nebezpečnú metódu, ktorá sa môže obrátiť proti rodičom v neskoršom období. Dieťa prechádza v prvých mesiacoch života fyzickým a psychickým vývojom. Buduje si puto k rodičom a vytvára si pocit bezpečia.

Dieťa, ktoré nechajú rodičia samé plakať v postieľke, pociťuje paniku, myslí si, že je opustené, zvyšuje sa u neho hladina stresového hormónu a ešte ťažšia potom zaspáva. Táto metóda je pre dieťa veľmi nevhodná a neodporúčajú ju ani odborníci. Dieťa hľadá u rodičov pocit lásky, blízkosti a učí sa prekonávať svoj strach, bolesť, či neistotu. A práve ponechanie dieťaťa osamote a v plači tomu vôbec nepomáha.

Mýtus 5: Pokiaľ dieťa spí menej cez deň, bude v noci lepšie spať

Tento mýtus je často rozšírený medzi rodičmi. „Nedajme dieťa spať poobede, potom bude v noci lepšie spať“. Možno to znie logicky, ale opak je pravdou. Ak dieťa počas dňa málo spí, tak sa stane viac unaveným. Dochádza k aktivácii stresových hormónov, čím sa dostane do hyperaktívneho stavu. Nechce zaspať, je mrzuté a počas noci sa bude častejšie budiť. Pokiaľ má dieťa dostatok spánku cez deň, bude pokojnejšie a dlhšie spať aj v noci.

Samozrejme, veľmi dlhý popoludňajší spánok, kedy dieťa spí takmer do večera, môže mať za následok ťažšie zaspávanie večer. Preto je vhodné po 2 hodinách poobedňajšieho spánku dieťa jemne zobudiť a nechať ho pred večerným spánkom ešte chvíľu bdieť.

Mýtus 6: Ak dieťa skoro spí vo svojej izbe, bude samostatnejšie

Pravdaže, nie je to pravda a nemá to vplyv na samostatnosť dieťaťa, práve naopak. Akosi sa stalo samozrejmosťou, že už pred narodením dieťaťa mu zariaďujeme vlastnú detskú izbu. Pritom v minulosti spali deti v jednej izbe spolu so svojimi rodičmi. Pokiaľ spí dieťa v spálni rodičov, má to hneď niekoľko pozitív. Prítomnosť dieťaťa v spálni rodičov pomáha mamičke rozoznávať a rýchlejšie reagovať na signály dieťaťa. Podobne i dieťa nadobúda pocit bezpečia, čo je pre kvalitný a zdravý spánok veľmi dôležité. Deti v rannom veku jednoducho potrebujú istotu z prítomnosti rodičov.

Mnohokrát sa stáva, že dieťa zaspáva samé a prespí celú noc, preto ho rodičia dajú do vlastnej izby. No po určitom období môže začať hystericky protestovať proti samostatnému spánku a dožadovať sa prítomnosti rodičov. Inak tomu nie je ani v neskoršom veku, keď už dieťa samostatne chodí. Môže začať v noci prichádzať a dožadovať sa spánku v posteli spolu s rodičmi.

Vhodná doba na presun dieťaťa do vlastnej izby a postele neexistuje. Môže to byť najčastejšie medzi 2,5 – 5 rokom dieťaťa. Niektoré tento presun zvládnu skôr, iné z rôznych príčin zase neskôr. Je len na individuálnom posúdení samotných rodičov, kedy je ich dieťa pripravené samé spať v izbe.