Poznáte všetky tieto prekvapujúce spánkové návyky z celého sveta?

V tom, ako spíte, sa od iných neodlišujete iba polohou, ktorú preferujete. Okolnosti spánku sú v mnohých regiónoch a kultúrach úzko späté so životným štýlom a spoločnosťou vyzdvihovanými hodnotami. Od toho, kedy ísť spať, čo si pri tom obliecť, až po miesto a spôsob spánku – vo svete objavíte značne rozdielne „normy“.

Spánok v skupinách praktizujú národy na všetkých kontinentoch. Azda len s výnimkou Európy a Severnej Ameriky, kde sa očakáva, že deti budú spať vo svojich vlastných izbách už od veľmi útleho veku.

U pôvodných obyvateľov Austrálie, tradične úzko na seba naviazaných, spáva spoločne širšia rodina, či časť kmeňa. Deti a starší ľudia sú v strede, dospelí okolo nich. Takéto rozmiestnenie vyplýva z potreby chrániť a večer prináša pokojnejší stav mysle.

Ochrana a pocit istoty sú hlavnými pohnútkami spoločného spánku aj inde vo svete. I keď iste nájdu svoje odôvodnenie, existujú aj relevantné názory, prečo nechať deti spávať samé.

Zdá sa, že škandinávske národy si z toho veľkú hlavu nerobia. Bežne tam vidno bábätká spávať samé vonku v kočíkoch, dokonca i pri teplotách hlbšie pod bodom mrazu. Tento zvyk je natoľko obľúbený, že je normálne vidieť rad kočíkov so spiacimi ratolesťami pred kaviarňami a detské jasle mávajú vonkajší priestor vyhradený len pre tento účel.

V južnej Ázii v Afganistane nielenže všetci rodinní príslušníci spia v rovnakej miestnosti, ale ráno si zložia svoje matrace a prikrývky, takže miestnosť je k dispozícii na denné využívanie. Obyčajne sa takisto očakáva, že aj domáci hostia sa pripoja k “pyžamovej párty“.

Čo sa nočných odevov týka, hoci je výroba pyžám samostatným módnym odvetvím, tie nie sú ani zďaleka tým jediným, čo si ľudia na spanie obliekajú. Spodná bielizeň, tričká a šortky, či dokonca mikiny patria k rovnako obľúbeným.

A do zabudnutia úplne neupadli ani, pôvodom britské, nočné čiapky. S dobou zmenili funkciu a namiesto zahrievania dnes najmä chránia vlasy.

Mimochodom, keď už sme pri Británii, výsledky prieskumu ukázali rozpor so stereotypnou predstavou o jej konzervatívnych obyvateľoch. Až štvrtina Britov údajne spáva nahá.

Prevládajúci obraz pohodlného spánku napĺňa posteľ s kvalitným matracom. Nie však pokiaľ ste obyvateľom Latinskej Ameriky a špeciálne Mexika. Tí nedajú dopustiť na komfort zavesenej siete, takzvanej hamaky. Všestranné využitie jej zabezpečuje popularitu už zopár storočí a dnes ju v rôznych podobách nájdete už všade.

Prirodzený biorytmus diktuje spať v noci, ale prečo si nezdriemnuť aj počas dňa? Notoricky známym príkladom je španielska siesta, ale podobný zvyk, známy ako inemuri, majú i Japonci. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým siesta je oddychom v ústraní, inemuri je krátkym spánkom počas pracovnej doby. Japonská spoločnosť vyzdvihuje usilovnosť a spánok v práci považuje, možno trochu paradoxne, za jeden z jej prejavov – spiaci človek ukazuje vôľu zostať v práci i napriek únave.

Dopady denného spánku na ľudské zdravie skúma posledné roky i veda. K benefitom patria zlepšenie nálady, zvýšenie produktivity, sústredenia sa a zníženie stresu. Nemožno sa preto čudovať, že príležitosť zdriemnuť si v práci začali ponúkať zamestnancom i firmy mimo Japonska.

U afrických kmeňov, žijúcich dodnes životom zberačov a lovcov, je spánkový cyklus ešte premenlivejší. Spávajú jednoducho vtedy, keď majú potrebu, bez ohľadu na to, či je práve deň, alebo noc. Nenútiť sa za každú cenu do postele vždy presne v danú hodinu môže slúžiť ako dobrá rada aj pri našich zmenách zimného a letného času.

Spánok na etapy nie je ničím novým ani v západnej civilizácii. V minulých storočiach bolo vo zvyku absolvovať prvý spánok hneď po zotmení. Po pár hodinách nasledoval čas bdelosti, venovaný spoločenským aktivitám, alebo modlitbám. Druhá etapa spánku začínala potom obyčajne po polnoci a trvala až do rána.

Zaujímavý fenomén, nazývaný “spánok zo strachu”, bol pozorovaný na indonézskom ostrove Bali. Ide o tradíciou odovzdávanú meditatívnu techniku rýchleho upadnutia do spánku. Využívajú ju pri nepokojnom rozpoložení mysle, na upokojenie i oddych. A opäť sa zdá, že veda im dáva za pravdu.

Nie každý potrebuje televíziu. Celkovo sa väčšina kultúr môže zhodnúť na tom, že sledovanie televízie je najbežnejšou aktivitou pred spaním. Výnimkou sú však Mexiko a Francúzsko. Mexiko uprednostňuje meditáciu alebo modlitbu pred spaním, zatiaľ čo vo Francúzsku sa rozhodnú pre dobré jedlo s rodinou a priateľmi.

Deti sú nočné sovy. Zatiaľ čo slovenské deti sú zvyknuté neponocovať, v Španielsku a v Argentíne sa deti často zdržiavajú hore so svojimi rodičmi až do neskorých večerných hodín, kľudne aj do 23:00.

Ako vidno kultúra spánku je rozmanitá, i keď niektoré zvyklosti vyzerajú na prvý pohľad podivne, väčšina z nich má rozumné opodstatnenie.