Trpíte na spánkovú opitosť?
Spánková opitosť nie je taká neobvyklá, ako by sme si mohli myslieť. Nastať môže pri prebudení počas noci, no zvyčajne si takéto prebudenie nepamätáme. Pre okolie môžeme pôsobiť zmätení či ako opití. Pokiaľ sa to stáva ráno po prebudení a robíme veci, ktoré si nepamätáme a neskôr ich nedokážeme vysvetliť alebo si na ne spomenúť, môže ísť spánkovú opitosť.
Čo je spánková opitosť?
Spánkovú opitosť charakterizuje psychická zmätenosť alebo zmätené správanie počas prebúdzajúcej reakcie alebo prebudenia, a to buď z hlbokého spánku v prvej časti noci alebo pri pokuse o prebudenie z ranného spánku. Dochádza k dezorientácii v čase a mieste a ľudia, ktorí sa takto prebúdzajú, majú problém určiť, kde sa nachádzajú.
Počas takéhoto prebudenia pôsobí človek napriek spomalenej mozgovej reaktivite na vonkajšie stimuly dojmom bdelosti. V priebehu núteného prebudenia môže dochádzať k množstvu ťažkostí, napríklad k nevhodnému správaniu postihnutého, či k vzdorovitému až násilnému správaniu. Môže to trvať minúty až niekoľko hodín.
Spánková opitosť sa najčastejšie viaže na non - REM fázu spánku, ktorá je najhlbšia. Môže však byť súčasťou aj iných porúch spánku, psychických či neurologických ochorení, alebo môže byť navodená užívaním niektorých liekov alebo drog.Spánková opitosť sa vyskytuje bez rozdielu pohlavia a najčastejšie u detí. Detská forma je typicky benígna (neškodná) a vekom sa u detí znižuje.
Niečo z histórie
Spánková opitosť nie je poruchou súčasnosti. Prvýkrát opísal stavy po prebudení so zmätenosťou už lekár francúzskeho kráľa Marco z roku 1840. Neskôr nemecký neurológ von Gudden referuje o spánkovej opitosti, pričom popisuje stav, keď je človek na určitý čas čiastočne prebudený a čiastočne je ešte stále pod vplyvom spánku. Polysomnografické potvrdenie tejto poruchy bolo prvýkrát zaznamenané v roku 1965 Gastautom a Broughtonom v roku 2000.
Najčastejšie príznaky spánkovej opitosti:
- strata pojmu o čase – postihnutý ešte niekoľko minút po prebudení nevie, aký je deň,
- zmätenosť a dezorientácia – napríklad postihnutý nevie, kde sa prebudil,
- strata krátkodobej pamäte,
- postihnutý si nedokáže vybaviť, aké úlohy ho v ten deň čakajú,
- spomalené reakcie i pohybová aktivita,
- postihnutý má automatické správanie – napríklad dotýka sa posteľnej bielizne, zdvíha rôzne objekty a rozpráva do nich ako do telefónu,
- malé deti plačú, nepoznávajú rodičov, pozerajú sa akoby cez nich.
Je spánková opitosť nebezpečná?
Pokiaľ vás podobné stavy ako spánková opitosť sprevádzajú zriedkavo a dezorientáciu po prebudení pociťujete iba pár sekúnd, tento stav pravdepodobne nemusíte riešiť, pretože sa to nepovažuje za spánkovú opitosť. Často sa väčšina z nás počas noci budí z úplne iného dôvodu, napríklad pri používaní nie práve najvhodnejšieho vankúša alebo preto, že máme preležaný a nevhodný matrac. Aj tieto príčiny dokážu počas spánku veľakrát zobudiť.
Pokiaľ však zažívate pravidelne stavy, kedy sa prebúdzate ráno a pociťujete zmätenosť či dezorientáciu a tieto situácie trvajú dlhšie, je viac než pravdepodobné, že týmto ochorením trpíte. Preto sa majte na pozore a vyhľadajte radšej lekársku pomoc.
Liečba spánkovej opitosti
Spánková opitosť či konfúzne prebudenie si nevyhnutne nevyžaduje liečbu a hlavne deti z nej často vyrastú. Avšak opakovaný výskyt s agresiou si vyžaduje aktívny prístup a návštevu lekára, ktorý navrhne adekvátny postup.
Postihnutý by mal dodržiavať pravidelný režim spánku a bdenia, treba dávať pozor aj na to, aby spánok neboli priveľmi krátky alebo naopak príliš dlhý. Oboje môže totiž spôsobiť spánkovú opitosť. Je potrebné nájsť optimálnu mieru, prispôsobiť ju podľa potreby jednotlivca a dodržiavať ju. Spánková opitosť sa zvykne vytratiť, akonáhle sa vyriešia problémy so spánkom, pretože môže byť prejavom symptómov celého radu spánkových porúch.
Za žiadnych okolností sa neodporúča používať hypnotiká alebo sedatíva. Taktiež sa neodporúča piť na noc alkohol. Príbuzní alebo partneri by do spánkovej opitosti nemali akýmkoľvek spôsobom zasahovať a mali by nechať takúto epizódu doznieť. Pokiaľ budú pri takomto prebúdzaní aktívne zasahovať, hrozí riziko agresivity alebo predĺženia stavu. Najmä u malých detí snahy o utíšenie majú skôr opačný efekt. Dieťa sa bráni a pokusy o prebudenie sú neúspešné.